Prejsť na hlavný obsah

príspevky

Zobrazujú sa príspevky z január, 2020

Zrúcanina hradu Frýdštejn 360 panoráma

Frýdštejn je zrúcanina hradu ležiaca v obci Frýdštejn u Malé Skaly v okrese Jablonec nad Nisou.
Dominantou hradu je veľká hradná veža, postavená na najvyššej pieskovcové skale, odkiaľ je vidieť na celé údolie. Veža je 15 metrov vysoká, v priemere má 9 metrov a murivo má silu 2 metre.
Pojizeří bolo od 13. storočia majetkom Markvaticů. Roku 1363 sú spomínaní ako majitelia oblasti okolo Hodkovic páni z Dražic a roku 1376 Ján II. z Bibrštejna, rod Bibrštejnů sídliaca vo Frýdlante teda stál pravdepodobne u vzniku hradu.
Prvá zmienka o Frýdštejn pochádza z roku 1385, záznamy z toho roku zmieňujú Bohunka puklice z Frýdštejn. Okolo roku 1400 bol hrad v držbe rodu kamenca zo Střížovice a Čakovice.
Na začiatku 15. storočia sa majiteľom panstva stal Bohuš z kovania. Roku 1432 bol hrad obliehaný husitmi na čele s Otom z Lozy a Jánom Čapkom zo Sán. Katolík Bohuš z kovanej najprv uzavrel s husitmi dohodu, neskôr konvertoval a roku 1448 pomáhal Jiřímu z Poděbrad pri dobývaní Prahy. Po Bohušov smrti roku 1460 Spravovať ...

Kopicův statok

Kopicův statok (predtým Jirošova rychta) je zrubová usadlosť z konca 18. storočia, kultúrna pamiatka. Jedná sa (spolu napr. S Dlaskovým statkom) o jeden z najzaujímavejších príkladov ľudovej architektúry pojizerského typu. Statok (Kacanovy č. P. 64) sa nachádza osamote asi 1 km východne od dediny Kacanovy na Turnovsku, v okrese Semily. U statku je socha svätého Juraja a rokliny s radom pieskovcových reliéfov vytvorených majiteľom Vojtechom Kopic.
Terajší stavení bolo postavené v roku 1787 roľníkom Jiřím Jirošem, základy sú ale zrejme starší. Usadlosť sa skladá z obytného poschodového domu s pavlačou, kolmo pristavanej koniarne so stajňou a protiľahlých prízemných hospodárskych budov. Dvor uzatvára kamenná brána. Opodiaľ stojí drevená stodola.
Statok vlastnila rodina Jirošova, František Jiroš (1824-1902) bol od roku 1849 prvým starostom obce Kacanovy.
Pieskovcová skulptúra ​​svätého Juraja pred statkom pochádza z roku 1806, jedná sa pravdepodobne o dielo Jána Chládka mladšieho.
V roku 1884 nechal František Ji ...

Honkův potok

Prevládajúce horninou sú zelenošedej, šedej a tmavošedé ílovce a prachovke rudnického obzore spodnej časti Permského vrchlabského súvrstvia. Sú napospol vápnité a obsahujú polohy ílovitých alebo relatívne čistých vápencov a dolomitických vápencov, často butuminózních. Ide o uloženiny anoxického jazera, pokrývajúceho začiatkom permu celú s. Časť podkrkonošskej panvy a presahujúceho na západ aj do panvice Mnichovohradišťsku. Východmi sú paleontologickou lokalitou, kde bola nájdená relatívne bohatá flóra a fauna, potvrdzujúce permskej starobe. Rudnick obzor je najstálejším a stratigraficky najdôležitejším vedúcim obzorom celej tejto oblasti.

Vyhliadka skokanský mostík v Lomnici nad Popelkou

V lyžiarskom areáli V Popelkách je prístupný vyhliadkový ochodza na zrekonštruovanom mostíku K-70. Ochodza sa nachádza vo výške 28 ma je z neho pekný výhľad nielen na skokanský areál, ale aj do okolitej krajiny.
Lomnice nad Popelkou (nemecky Lomnitz an der Popelka) je mesto v okrese Semily v Libereckom kraji. Žije tu približne 5 500 obyvateľov. Leží v širokom údolí riečky Popolušky vo zvlnenej krajine na pomedzí Slovenského raja a Podkrkonoší, asi 9 km juhovýchodne od okresného mesta Semily.
V súčasnej dobe mesto ponúka športové a kultúrne vyžitie (divadlo, kino, zámok, mestské múzeum a galéria, bábkové divadlo, športová hala, zimný štadión, letné štadión, horolezecká stena, lyžiarsky areál v Popelkách s voľne prístupným vyhliadkovým ochozu na skokanskom mostíku, športové letisko, kúpalisko, kúpeľný dom ad.). V okolí mesta možno navštíviť vďaka hustej sieti peších trás, cyklotrás a lyžiarskych terénov mnoho turistických cieľov ako napr. Rozhľadňu, reštauráciu a sezónne informačné stredisko na hore Tábor, zrútenie ...

Drábské svetničky

Drábské svetničky sú pozostatky pôvodne dreveného hradu na pieskovcových blokoch v katastrálnom území Dneboh v okrese Mladá Boleslav, 4 km východne od Mnichova Hradiště. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj, na území európske významné lokality sústavy NATURA 2000 a prírodné rezervácie Příhrazské skaly. Skalné pevnosť bola vybudovaná na severozápadnom okraji plošiny zvanej Hradu v nadmorskej výške okolo 370 m nm (105-155 m nad tokom rieky Jizery). Hrad je od roku 1958 chránený ako súčasť rozsiahlej nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, zahŕňajúce širší priestor hradiska hrad s priľahlou Klamornou. Vlastníkom pozemku s areálom hradu je Česká republika, správu a starostlivosť o pamiatku zaisťujú Lesy Slovenskej republiky.

Opevnené sídlo neznámeho mena bolo podľa archeologických prameňov založené niekedy v druhej tretine 13. storočia, v priebehu výrazné kolonizačné aktivity hradišťských cisterciánov. Drábské svetničky s blízkou Klamornou a opevnením Staré Hrady u Příhraz aspoň spočiatku plnili funkciu str ...

Rozhľadňa U borovica Roprachtice Vysoké nad Jizerou

Rozhľadňa U Borovica sa nachádza na rovnomennej kóte s nadmorskou výškou 669 metrov severozápadne od obce Roprachtice, vľavo od cesty č. 289 v smere Semily - Vysoké nad Jizerou.

Výstavbu svojpomocne realizoval súkromný investor, František hubára z Roprachtice. So stavbou sa začalo v apríli 2008, slávnostné otvorenie sa konalo 17. novembra 2009. Kamenná základňa s pôdorysom 4,7 × 4,7 metra má vnútornú tehlovú výmurovku a výšku 13 metrov. Nad ňou je drevený ochodza z smrekovcového dreva, dielo miestneho tesára Václava Pacholík. Na zastrešený vyhliadkový ochodza vedie sedemdesiat schodov.
Počas roka 2010 bol u rozhľadne vybudovaný obslužný objekt so sociálnym zázemím. Jedná sa o roubenku o pôdoryse približne 8 × 12 metrov - tiež práca tesára Pacholík. Medzi rokmi 2015 a 2016 bol tento objekt pristavaný o ďalšie murovanú časť. V tejto dobe bola tiež inštalovaná fotovoltaická elektráreň s výkonom približne 6 kWp. Táto elektráreň pracuje v ostrovnom režime a zásobuje iba túto rozhľadňu.
Prístupná je autom po si ...

Zaplavovaný lom v Hrabačov u Jilemnice

Na hranici mesta Jilemnice a priľahlého Hrabačova sa nachádza hluboká jama bývalého lomu. V poválečných rokoch sa tu lámal kámen. Po ukončení ťažby bol lom zatopený. Z veľkej časti vlastného prameňa, ktorý sa nachádza v časti s povrchovou vodou. Vzniklo tu prírodné jazero s priemerom cca 100 metrov a dĺžkou asi 8 metrov.

Na dne lomu boli a možno ešte stále sú zatopené staré vozíky, zvyšky koľají a strojového zariadenia, ako pozostatky ťažobnej činnosti z minulosti. Ešte v 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia tu vraj bývala priezračná voda, ktorú tu už ale zďaleka nenájdete. Lom je skrytý medzi listnatými stromami a ani z priľahlej cesty vzdialené približne 150 metrov si jeho prítomnosti nevšimnete. V súčasnej dobe je ale lom bohužial jeho najvyššej časti ľuďmi zavážanie nepovolene všemožným odpadom, ktoré toto jedinečné miesto a biotop veľmi poškodzuje.
Žije tu veľké množstvo jedinečných aj chránených živočíchov, ktoré toto unikátne miesto potrebujú k svojmu životu. V tom ...

Zrúcanina hradu Brada

Brada je zrúcanina hradu, ktorá leží blízko obce Brada v okrese Jičín na rovnomennom vrchu brada. Od roku 1964 je chránený ako kultúrna pamiatka.
Ide o nepatrné zvyšky hradu, ktorý založil vo 13. storočia Nacer z rodu Ronovců. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1258. V roku 1304 odňal tomuto rodu hrad kráľ Václav II. a Brada sa stal kráľovským tovarom nútenou výmenou za ves Štítary. Ako dlho zostal hrad v kráľovských rukách, nie je jasné. Roku 1371 získali hrad Vartemberkové, roku 1434 ho zdedila Machna z Veselé a od nej Hašek z Valdštejna. Po Haškova smrti hrad držal Markvart z Labouně, na konci 15. storočia ho vlastnil Mikuláš Licek z Rýzmburka. V roku 1500 sa Brada uvádza ako pustý.
Počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866 tu mala jedno z delostreleckých postavení rakúska armáda brániace prístup k Jičíne. Na pamiatku bitky pri Jičína bol v roku 1891 z iniciatívy grófa Ervin SCHLIKE na vrcholovej plošine vztýčený dubový kríž so sochami sv. Petra a sv. Pavla, dvoch svätcov, ...

zámok Humprecht

Humprecht je zámok v okrese Jičín s výraznou elipsovitú stavebné dispozíciou, postavený v rokoch 1666-1668. Leží v CHKO Český raj, asi 0,5 km severozápadne od Sobotku, na rovnomennom katastrálnom území.
Humprecht je lovecký zámoček a bol letným sídlom Humprecht Jana Černína z Chudenic, cisárskeho veľvyslanca v Benátkach. Návrh vytvoril Carlo Lurago v štýle manierizmu, s prvkami neskorej renesancie a raného baroka, pravdepodobne ako parafrázu Galatskej veže v Carihrade. Stavbu prebiehajúce v rokoch 1666-68 viedol Francesco Ceresole, ktorý tiež zámok po požiari roku 1678 opravil a zvýšil o jedno poschodie. Tým však boli preťažené základy, takže museli byť zbúrané prízemné hospodárske budovy a základy spevnené kvádrami z pieskovca. Zlatý polmesiac bol na vrchol umiestnený roku 1829 namiesto pôvodného zhrdzaveného slovanského kríža na základe povestí o tom, že Heřman Černín bol väznený v Turecku.
Po Černín zámok kúpila roku 1738 rodina Netolických (Václav Kasimir Netolický z Eisenberg), avšak pomaly chaty ...

VilĂŠmov, Rokytnice nad Jizerou, KrkonoĹĄe

Rokytnice nad Jizerou (nemecky Rochlitz an der Iser) je mesto a horské letovisko v západných Krkonošiach. Nachádza sa v Libereckom kraji, v okrese Semily, v pretiahnutom údolí Huťského potoka medzi masívmi hôr Stráž (782 m), Čertova hora (1022 m) a Lysá hora (1344 m) a pozdĺž ľavého (východná) brehu rieky Jizery. Žije tu približne 2 600 obyvateľov.
Celkom zahŕňa štyri katastrálne územie: Dolné Rokytnice, Horné Rokytnice nad Jizerou, Rokytno v Krkonošiach a Františkov v Krkonošiach. Z evidenčného hľadiska sa v rámci Dolní Rokytnice naviac rozlišujú ešte miestnej časti Hleďsebe, Hranice a Studenov.
Katastrálne územie Dolní Rokytnice v obci Rokytnice nad Jizerou zahrnuje okrem vlastnej Dolní Rokytnice ešte sídelné celky Hleďsebe, Studenov, Liščí Díra, Hranice, Vilémov, Letná strana, Zimná strana, Malá Rokytnice. Na juhozápadě do nej spadá vrch Stráž. Do Dolní Rokytnice patrí i kostel svätého Michaela archanděla.
Hranice medzi Dolné a Horné Rokytnice prebieha námestím pred radnicou: väčšina plochy Name ...

Letecký snímku Trosky Český raj

Zrúcanina hradu Trosky sa nachádza na vrchole rovnomennej hory (488 m nm), v katastri obce Troskovice v okrese Semily Libereckého kraja. Nachádza sa na území Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj a zároveň tiež Geoparku Český raj, ktorý bol v roku 2015 ako prvá územie tohto typu z Českej republiky zaradený do siete globálnych geoparkov UNESCO. Hrad je vo vlastníctve štátu (spravuje Národný pamiatkový ústav) a je prístupný verejnosti.



Trosky sú symbolom Českého raja a jedným z najnavštevovanejších hradov v Česku. V horných partiách vrchu ležia chránené územie prírodnej pamiatky Trosky. Vrch je najvyšším bodom Vyskeřské vrchoviny. Výška najvyššieho bodu hradu (veža Panna) je 514 metrov.



Vnútorný hrad bol postavený medzi dvoma čadičovými kužeľov, na ktorých neprístupných vrcholoch boli postavené veže. Od juhu bol hrad chránený prudkým svahom, na severe predhradím. Na nižšom, zavalitejším (relatívna výška 47 metrov) sopúcha, nazývanom Baba, sa zdvíhala nižšia, Päťboký veža. Na východnom, stíha ...

Hruboskalsko

Hruboskalsko je prírodná rezervácia vyhlásená 22. apríla 1998. S plochou 219,2 ha patrí k najväčším skalným mestám v Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj. Dôvodom ochrany je rozsiahle skalné mesto so zachovanými reliktnými bory. Hruboskalské skalné mesto zahŕňa stovky skalných masívov aj samostatné veže, ktoré dosahujú výšky až 60 m. Vďaka malej odolnosti pieskovca a stálemu pôsobeniu radu vplyvov sú skaly bohaté na najrôznejšie tvary a formy (voštiny, okná, brány). Hruboskalsko je súčasťou Geoparku Český raj, ktorý bol zaradený do siete európskych geoparkov v októbri 2005.


Je to jedna z najpôvodnejších českých horolezeckých oblastí, k najznámejším vežiam patrí Kapelník, Lebka, Maják a Osudová. Medzi českým horolezeckým zväzom a Správou Chránenej krajinnej oblasti Český raj je uzatvorená dohoda, ktorá zahŕňa podmienky lezenie na pieskovci.


Hruboskalské skalné mesto je tiež významnou turistickou oblasťou. Medzi najznámejšie pamiatky patrí zámok Hrubá skala, ktorý bol postavený na skalnom masíve už v 14. stor ...

Zrúcanina hradu Nístějka z výšky

Nístějka je zrúcanina hradu na Ostrožná nad sútokom rieky Jizery a Farského potoka a naproti ceste I / 14, na území rovnomennej prírodnej pamiatky. Prístupná je po žltej turistickej značke od Vysokého nad Jizerou. Zvyšky hradu sú chránené ako kultúrna pamiatka.



Predpokladá sa, že hrad vznikol v prvej polovici štrnásteho storočia, ale o jeho počiatkoch sa nezachovali žiadne písomné pramene. V tom prípade by jeho staviteľom bol zrejme Heník z Valdštejna, ktorý sa od roku 1369 po ňom aj písal. Z toho istého roku pochádza prvá písomná zmienka o hrade. Funkciou hradu bolo zrejme strážiť zemskú cestu v údolí Jizery. Pre rozvetvenosť Valdštejna a nedostatku písomných prameňov ide len ťažko určiť, kto v ktorej dobe hrad vlastnil. Isté je, že v roku 1399 sa po Nístějce písal Hynek z Valdštejna a v roku 1406 Jindřich. Avšak už v nasledujúcom roku tu mal sídlo Jindřich z Vartenberka, ktorý už v roku 1404 získal hrad Valdštejn. V roku 1422 je potom Nístějka v držbe pánov z Jenštejna, resp. Václava z Jenštejna ap ...

Labská priehrada Špindlerův Mlýn

Vodná nádrž Labská či labská priehrada (predtým priehrada Krausove búdy) je vodné dielo vybudované na Labe na južnom okraji Špindlerovho Mlyna au jeho časti Labská. Bola vybudovaná medzi rokmi 1910 až 1916, predovšetkým ako ochrana proti povodniam. Je najvrchnejšom stupňom sústavy vodných diel na Labe, ktorý zachytáva prevažnú časť snehových vôd v strednej časti Krkonôš. Od roku 1994 pracuje v hrádzi malá vodná elektráreň. Hrádza je vysoká 41,5 m, dlhá 153,5 ma široká 55 m. Dĺžka vodnej nádrže je 1,2 km, jej plocha je 40 ha. Cez vodnú plochu vedie cestný most cesty II / 295 postavený v 80. rokoch, meria 120 metrov, jeho najvyšší pilier má výšku 30 m.