EMBA spol. s ro Paseky nad Jizerou Zanechať komentár

EMBA spol. s ro je česká firma na pomedzí Krkonôš a Jizerských hôr. Začiatok histórie výrobu kartónu v Pasekách nad Jizerou sa viaže k roku 1882, kedy tu bola bratmi Rösslerovými založená továreň na výrobu bielej ručné lepenky pre balenie produktov sklárskeho priemyslu v Jablonecká regióne. Pre celé ďalšie obdobie života podniku je charakteristické rozširovanie výrobného programu aj výrobných priestorov.
Významnými medzníkmi história výrobu kartónu sú predovšetkým inštalácia automatických lepenkových strojov v rokoch 1970 a 1989, ktoré priniesli výrazné zefektívnenie výroby. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol, už pod značkou EMBA, zahájený vývoj archívnych lepeniek pre kompletnú archiváciu obchodných dokumentov aj dokumentov s kultúrno-historickým významom. V novom tisícročí bolo výrobné portfólio doplnené o linky pre výrobu kancelárskych PZS.
Sme si vedomí odkazu minulých generácií, ktorý nás doviedol až k dnešným dňom aj nášho záväzku úspešne rozvíjať začaté dielo. V rámci neustálej snahy byť o jeden krok pred konkurenciou kladieme dôraz na kvalitu výrobkov i vzťahov so zákazníkmi.
Odborné znalosti aj vysoká kvalifikácia našich pracovníkov sú dlhodobou zárukou najvyššej úrovne servisu. Nepredávame len produkty, ale poskytujeme kompletné riešenia zákazníkom vo viac než 30 krajinách celého sveta.

EMBA je česká firma s dlhoročnou tradíciou a zodpovedným prístupom k spoločnosti aj k životnému prostrediu. Jej ekologické produkty vznikajú spracovaním zberového papiera a sú úplne recyklovateľné. Prostredníctvom svojich výrobkov EMBA zároveň prispieva k ochrane a zachovaniu kultúrno-historického dedičstva v mnohých krajinách. Ako významný regionálny zamestnávateľ vníma svojou zodpovednosť za rozvoj udržateľných a bezpečných pracovných podmienok pre svojich pracovníkov, ako aj záväzok za príspevok k sociálnej stabilite celého regiónu.

Paseky nad Jizerou sú horská obec v okrese Semily, v Libereckom kraji, v západných Krkonošiach na pomedzí Jizerských hôr, na pravej strane Jizerského bane. Žije tu 252 obyvateľov; množstvo chalúp a ďalších objektov slúži dnes rekreačnému pobytu. Severná časť územia obce patrí do Krkonošského národného parku, južná časť vrátane hlavných sídelných celkov do CHKO Jizerské hory.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1713.

Obec bola zrejme založená v 16. storočia, najstarší záznam pochádza však až z roku 1654. Najstaršou časťou bol Makov, kde boli už v tom čase sklárske hute, a Havírna, kde sa ťažilo striebro. Postupom času ustupovali lesy v okolí ľudskej činnosti a na nových pasekách sa objavovali ďalšie chalupy, ktorých obyvatelia boli namnoze tkáči. Kamene z pôvodne lesnatých plôch sú sústredené do dnes už zarastených hromád.

V roku 1789 bol postavený kostol a roku 1791 bola v Pasekách zahájená pravidelná školská výuka. V miestnej škole učili národnej buditelia, kantor Josef Šimůnek a jeho pomocník Věnceslav Metelka, ktorí sa stali iniciátormi bohatého hudobného, ​​divadelného, ​​literárneho a vôbec kultúrneho života obce. Věnceslav Metelka sa ako samouk vyučil výrobcovia huslí a založil rodovú houslařskou tradíciu, z ktorej vzišla takzvaná Krkonošská houslařská škola, doteraz vo svete živá v rodoch Pilar, Špidlen a Vedral. Po druhej svetovej vojne na čas oživil hudobnú tradíciu Pasecký učiteľ huslí František Vedral, ale koncom päťdesiatych rokov kapela aj ochotnícke divadlo zanikli. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia pôsobil v obci a chrámu sv. Václava páter MUDr. Ladislav Kubíček. V roku 1980 vzniklo pri kostole spevácke združenie Svatováclavský zbor, ktoré má teraz vyše 30 členov a od roku 1990 usporadúva každoročne Pasecký hudobné slávnosti; v orchestri zbore účinkujú prevažne profesionálni hudobníci.

Obec je dejiskom realistického románu Karla Václava Raise zapadnutý vlastenci. Jeho dej je zasadený do 40. rokov 19. storočia a Paseky sú v ňom premenované na Pozdětín, Rais pri tvorbe čerpal z Metelkových pamätí, ceneného diela ľudového písmáctví.

V najväčšom rozkvete boli Paseky v roku 1869, kedy tu bolo evidovaných 212 domov s popisnými číslami a 1710 obyvateľov. Potom osídlenie pomaly opäť ustupovalo. Hoci osídlenie Pasek bolo vždy takmer výhradne české, po Mníchovskej dohode boli ako súčasť Sudetov pripojené k Nemecku. Aj keď sa obyvateľov Pasek priamo nedotkol ani povojnový odsun Nemcov, došlo k masovému úbytku stálych obyvateľov a väčšinu chalúp skúpili rekreanti. Lúky v starostlivosti štátneho statku boli čiastočne poškodzované ťažkú ​​mechanizáciou, sčasti zanedbané. V roku 1979 bola v Pasekách zrušená aj škola.

Centrum obce: vľavo reštaurácie a penzión Na Buďárce, sídlo pošty a obecného úradu. Vpravo Pamätník zapadnutých vlastencov v bývalej fare, za ním kostol svätého Václava.
Tělocvičná jednota Sokol bola v Pasekách založená roku 1896. V rokoch 1936-1938 bola s pomocou družebního Malostranského Sokola vybudovaná sokolovňa, ktorá sa po druhej svetovej vojne stala aj miestnym kultúrnym strediskom. V lesíku u sokolovne bolo vybudované i prírodné divadlo. Vyvrcholením činnosti bol prvý a zároveň posledný ročník týždenného hudobného a divadelného Paseckého festivale v roku 1952, potom komunistický režim činnosť Sokola zastavil a došlo k všeobecnému úpadku života obce. Sokolovna zhorela roku 1967, kedy ju mala v prenájme Československá armáda. V súčasnej dobe (2008) má miestne TJ Sokol cez 100 členov a zaoberá sa športovými, hudobnými i turistickými aktivitami, organizuje detské letné tábory, podieľa sa na upratovaní obce atď.

Od roku 1888 v Pasekách pôsobí tiež zbor dobrovoľných hasičov. V minulosti miestnej hasiči usporadúvali bály a hrali aj ochotnícke divadlo v krčme U Soukupa, neskôr v hostinci U výrobcovia huslí. V roku 1931 utvorili hasiči z Havírna samostatný zbor.

Ďalej od roku 2010 pôsobí v obcí občianske združenie Paseky outdoor osí, ktoré organizuje miestne športové a kultúrne akcie.

Od roku 1976 do roku 1990 neboli Paseky samostatnou obcou, ale súčasťou Rokytnice nad Jizerou. V roku 1991 sa Paseky prihlásili do Programu obnovy vidieka a v rámci tohto programu bol vypracovaný a schválený Územný plán sídelného útvaru Paseky nad Jizerou.

V obci sa nachádza podniky Dřevovýroba FUKNER sro, výrobca kartónových a lepenkových obalov EMBA sro a ovčej farma Zvonica.

Miestne histórii sa venuje Múzeum zapadnutých vlastencov v budove bývalej fary, vedľa kostola svätého Václava a naproti reštaurácii Na Buďárce. Múzeum sa venuje činnosti výrobcovia huslí a písmáka Věnceslava Metelka aj spisovateľa Karla Václava Raise, životu tunajších horalov v 19. storočia, houslařství a tkáčstvo. Pamätník bol zriadený roku 1958 v prízemných miestnostiach fary, roku 1975 bol rekonštruovaný podľa scenára PhDr. Jaromíra Jecha, znalca a vydavateľa Metelkova diela. Roku 1978 bola expozícia rozšírená do horného poschodia. Múzeum v súčasnosti spadá pod Správu Krkonošského národného parku.

Obec je tvorená niekoľkými osadami a množstvom horských chalúp rozosiatych po stráňach. Celú obec zahŕňa jedno katastrálne územie. Základné sídelné jednotky sú v obci štatisticky evidované tri: Paseky nad Jizerou, Havírna a Makov. Havírna je pás osídlenie v údolí Havírenského potoka, južne od vrchu Hromovka a severne od vrchu Mechovice (803 m nm), a pozostáva zo sídelných lokalít Za vŕšku, Na Piave, Lomička, Suchá atď. Makov je osídlenie v južnej časti obce, v doline Makovského potoka. Severozápadná časť obce, s niekoľkými lyžiarskymi vlekmi a zjazdovkami, sa nazýva Horenský, a zoskupenia chalúp na východnom úbočí kopca Javorníka (822 m nm) sa volá Tomsová. Pri ceste neďaleko Tomsová stojí dávna krčmička Na perličky čiže Na Prdku. K obci patrí aj lesnatá oblasť (s prevažne smrekovými lesmi) severne od Havírna, s kopcami Hromovka (916 m nm), Biela skala (neďaleký vrchol 957 m nm, web obce udáva 964 m nm) a Kapradník (910 m nm) a osadou Zabyly v údolí Jizery. Najnižším bodom územia obce je hladina Jizery, 476 m nm

Obec susedí na západe s obcami Zlatá Olešnice a Kořenov (k. Ú. Rejdice, Prichovice a Polubný), na severozápade Jizerou s územím mesta Harrachov, na východe Jizerou s územím mesta Rokytnice nad Jizerou (K. Ú. Dolní Rokytnice), na juhu s územím mesta Vysoké nad Jizerou (k. Ú. Sklenařice) a mestá Jablonec nad Jizerou.

zdieľanie
Prosím čakajte...

Nechaj odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *