Krkonoše, Jizerské hory, Český raj
Krkonoše

Krkonoše

by
Nachádzate sa tu:
<Späť

Krkonoše (nemecky Riesengebirge, poľsky Karkonosze) sú geomorfologickým celkom a najvyšším pohorím Česka a Českej vysočiny. Leží v severovýchodných Čechách (západnou časťou leží v Libereckom kraji, východná v Královohradeckom) a na juhu poľskej časti Sliezska. Najvyššou horou Krkonôš je Snežka (1603 m). Podľa povestí stráži Krkonoše bájny duch Krakonoš. Patrí medzi najobľúbenejšie horské miesta v Česku.

Širší horský celok zahŕňajúci dnešné Krkonoše bol už v staroveku opísaný ako Sudety, čo je názov zrejme keltského pôvodu (najčastejšie prekladaný ako Kanc hory), alebo balkánskeho pôvodu (prekladaný ako Kozie hory). Klaudios Ptolemaios (asi 85-165) použil pre dnešné Sudety názvy Sudetayle (od Krušných hôr) a Askiburgion (najmä Jeseníky, okolie vandalského mesta Askiburgium, snáď až po Lužické hory, teda vrátane Krkonôš). Dio Cassius vo 3. storočia použil pre Askiburgion názov vandalské hory. Potom čo sa Ptolemaiovej mapy dostali do Čiech, Bohuslav Balbín či Pavel Skála zo zhora používali rozšírenie názvu Sudety na celý pás (17. Storočie).

Samotné Krkonoše sú v ruských letopisoch v roku 1095 nazvané Český les a Přibík Pulkava v roku 1380 je nazýva Snežné hory.

Názov Krkonôš pôvodne označoval jednak dnešnej Vysokej Bicykel a tiež Kotol čiže kokrháč. Označenie Krkonôš (v singuláru ženského rodu, "tá" Krkonôš) pre horský chrbát sa objavuje v roku 1492 v zápise o rozdelení Štěpanického panstva na Valdštejnský a Jilemnický diel, v roku 1499 potom v listine Vladislava II., Najstaršou dochovanou mapu s týmto názvom spracoval Mikuláš Klaudyán v roku 1518. Václav Hájek z Libočan vo svojej kronike roku 1541 použil názov Slovenská a Slezská Krkonôš.

Prvý doklad o rozšírení názvu na celé hory je z roku 1517, kedy bol použitý názov Krkonošské hory, nápis Krkonôš dopĺňal obrázok čerta. Skrátený názov Krkonoše je prvýkrát doložený v roku 1601. Názov je najčastejšie považovaný za odvodeninu zo starého slovanského základu "krk" či "krak" znamenajúceho kleč čiže kosodrevinu, Josef Jungmann je spájal s menom germánskeho či keltského kmeňa Corconti či Korkontoi, spomínaného Ptolemaiom, s predpokladom, že ním spomínané pohoria Asciburgius bolo totožné s dnešnými Krkonôš (Korkontoi však mali žiť niekde v blízkosti prameňov Visly, teda skôr v Beskydách). Niektoré bádania vykladajú pôvod názvu z praslovanského základu s významom "kamenisté úbočí, kamenisté pole" a predpokladajú súvislosť s názvom ukrajinského pohoria Gorgany vo Východných Karpatoch.

Nemecký ekvivalent (česká aj sliezske strana hôr bola až do roku 1945 obývaná z drvivej väčšiny Nemci) s významom Obrie hory (Riesengebirge, v angličtine Giant Mountains) pochádza z názvu Risenberg, ktorým Agricola (Georgius?) V roku 1546 označil Sněžku. Množné číslo Riesengebirge pre celé pohorie je prvýkrát zaznamenané v roku 1571.

Základ geologického zloženia tvorí předprvohorní kryštalické bridlice a prvohorné metamorfované horniny (svor). Vo východnej časti pohoria sa ojedinele nachádzajú vápenca. Prastarým kryštaliniku na niektorých miestach preniká a Krkonošsko-Jizerský plutón (žula). Vo štvrtohorách sa tu ešte vyskytovali ľadovce, ktoré modelovali tunajšie krajinu. Vyskytovali sa tu dva typy ľadovcov. Prvé boli ľadovce údolného typu a druhé boli škandinávskeho typu. Rozsiahle náhornej plošiny (Čertovo návrší atď.) Vďačí za svoj vznik ľadovci. Pre lepšiu predstavu sa môžeme pozrieť na ľadovce v Škandinávii, ktoré nám ilustrujú, ako to v Krkonošiach mohlo vyzerať. Najlepšie ukážkou glaciálne činnosti je napríklad Labský baňa alebo Obrie baňa, čo sú údolia vymodelované ľadovcu (Trog). Ďalšími ľadovcovými relikty sú ľadovcové kary (v Krkonošiach je pre kary známe označenie "jamy"). Za zmienku stojí Kotolný jamy a Snežné jamy v Poľsku. Kary patrí k tomu najcennejšiemu, čo môžeme v Krkonošiach vidieť, pretože sa v nich vyskytujú najvzácnejšie krkonošskej rastliny. Ku kryogénne činnosti v Krkonošiach je nutné spomenúť ešte napríklad rozsiahla kamenná mora (svahy Vysokého Kolesá), alebo mrazové zruby.

Na území Krkonôš sa vyskytujú reliktné a endemické druhy rastlín a živočíchov. V Krkonošiach sa nachádzajú najväčšie plochy ležiace nad hornou hranicou lesa v Českej republike. Vo výške 1200-1300 m tu končí pásmo lesa. Vyššie je pásmo kosodreviny, psiarkové palice, kamenná a Šútovo mora. Tento u nás veľmi vzácny biotop sa nazýva arkto-alpínska tundra. Na niekoľkých miestach nájdeme dokonca rašeliniská. Pôvodný smrekový porast bol čiastočne zdevastovaný vplyvmi imisií. V nižších polohách rastú monokultúry buku a smreku. Malakofauna Krkonôš číta 90 druhov mäkkýšov.

Na území Krkonôš sa nachádza Krkonošský národný park (KRNAP) o rozlohe 36 400 ha, ktorý tu bol vyhlásený roku 1963, a Karkonoska Park Narodowy (KPN) založený v roku 1959. Ochranné pásmo národného parku má na českej strane rozlohu 18 400 ha. Krkonoše sú tiež od roku 1992 Bilaterálna biosférickou rezerváciou vyhlásenou Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (rozloha slovenskej časti je 54 800 ha). KRNAP je členený do I., II. a III. ochranné zóny, kde I. zóna je najcennejšie a spadá na nej najprísnejšie režim ochrany. To znamená napr. Opatrenia kedy v I. a II. zóne je zakázaný pohyb mimo vyznačených turistických a lyžiarske trasy. Na území Krkonôš je vyhlásená tiež vtáčia oblasť a významné vtáčie územia, ktoré pokrýva celú oblasť biosférickej rezervácie resp. národného parku vrátane ochranného pásma.

Krkonoše sú z klimatického hľadiska najdrsnejším českým pohorím. Vrcholové partie ležiace nad hranicou 1400 m sa podnebím dajú porovnať grónsky pobrežím. Teplota sa mení predovšetkým v závislosti na nadmorskej výške. Priemerná teplota napríklad v Trutnove je 6,8 stupňa Celzia, kdežto na Snezce, ktorá je najchladnejším miestom Krkonôš, je priemerná ročná teplota 0,2 stupňa Celzia. Zároveň sa jedná o najchladnejšie miesto Českej republiky. Množstvo zrážok v Krkonošiach závisí na nadmorskej výške a orientáciu svahu. Známym faktom je, že stanica v západných Krkonošiach majú počas roka väčšie množstvo zrážok než stanice vo východných Krkonošiach, pretože v Česku prevláda západnej prúdenie vzduchu. Najviac zrážok vypadáva v letných mesiacoch počas búrok a najmenej zrážok je v marci, ale vďaka veľkému množstvu snehu je to menej viditeľné. Hoci sú Krkonoše najvyšším pohorím v Českej republike, tak tu nevypadáva najviac zrážok, pretože Krkonoše leží vo zrážkovom tieni Jizerských hôr. Na hrebeňoch dosahuje množstvo zrážok priemerne okolo 1300 mm / rok, kdežto v údolí to môže byti až 1500 mm / rok. Ďalšia partií zrážok je samozrejme sneh, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Krkonôš. Priemerne o dátume výskyte prvých snehových zrážok sa v Krkonošiach nedá hovoriť, pretože na hrebeňoch môže snežiť prakticky po celý rok. Stála snehová pokrývka leží na hrebeňoch priemerne od polovice novembra až do mája. K najväčšej kumulácii snehu dochádza na záveterných svahoch (Mapa republiky, kde výška snehu dosahuje až 15 metrov!). Často v Krkonošiach fúka silný vietor (najvyššia rýchlosť vetra nameraná na Snezce 216 km / h).

zdieľanie
Späť na top