Roudnice v Krkonošiach, Křížlicích, Jestřabí, Rezek Zanechať komentár

Zostrih záberov z Roudnice v Krkonošiach, Křížlicích, Jestřabí a okolie.

Krkonoše (nemecky Riesengebirge, poľsky Karkonosze) sú geomorfologickým celkom a najvyšším pohorím Česka a Českej vysočiny. Leží v severovýchodných Čechách (západnou časťou leží v Libereckom kraji, východná v Královohradeckom) a na juhu poľskej časti Sliezska. Najvyššou horou Krkonôš je Snežka (1603 m). Podľa povestí stráži Krkonoše bájny duch Krakonoš. Patrí medzi najobľúbenejšie horské miesta v Česku.

Širší horský celok zahŕňajúci dnešné Krkonoše bol už v staroveku opísaný ako Sudety, čo je názov zrejme keltského pôvodu (najčastejšie prekladaný ako Kanc hory), alebo balkánskeho pôvodu (prekladaný ako Kozie hory). Klaudios Ptolemaios (asi 85-165) použil pre dnešné Sudety názvy Sudetayle (od Krušných hôr) a Askiburgion (najmä Jeseníky, okolie vandalského mesta Askiburgium, snáď až po Lužické hory, teda vrátane Krkonôš). Dio Cassius vo 3. storočia použil pre Askiburgion názov vandalské hory. Potom čo sa Ptolemaiovej mapy dostali do Čiech, Bohuslav Balbín či Pavel Skála zo zhora používali rozšírenie názvu Sudety na celý pás (17. Storočie).

Základ geologického zloženia tvorí předprvohorní kryštalické bridlice a prvohorné metamorfované horniny (svor). Vo východnej časti pohoria sa ojedinele nachádzajú vápenca. Prastarým kryštaliniku na niektorých miestach preniká a Krkonošsko-Jizerský plutón (žula). Vo štvrtohorách sa tu ešte vyskytovali ľadovce, ktoré modelovali tunajšie krajinu. Vyskytovali sa tu dva typy ľadovcov. Prvé boli ľadovce údolného typu a druhé boli škandinávskeho typu. Rozsiahle náhornej plošiny (Čertovo návrší atď.) Vďačí za svoj vznik ľadovci. Pre lepšiu predstavu sa môžeme pozrieť na ľadovce v Škandinávii, ktoré nám ilustrujú, ako to v Krkonošiach mohlo vyzerať. Najlepšie ukážkou glaciálne činnosti je napríklad Labský baňa alebo Obrie baňa, čo sú údolia vymodelované ľadovcu (Trog). Ďalšími ľadovcovými relikty sú ľadovcové kary (v Krkonošiach je pre kary známe označenie "jamy"). Za zmienku stojí Kotolný jamy a Snežné jamy v Poľsku. Kary patrí k tomu najcennejšiemu, čo môžeme v Krkonošiach vidieť, pretože sa v nich vyskytujú najvzácnejšie krkonošskej rastliny. Ku kryogénne činnosti v Krkonošiach je nutné spomenúť ešte napríklad rozsiahla kamenná mora (svahy Vysokého Kolesá), alebo mrazové zruby.

Krkonošský hrebeň je dlhý 35 km a začína na západe v Novosvetská sedle (888 m) a končí na východe v Královeckém sedle (516 m). Vrcholové partie pohoria sú ploché a na severovýchod spadajú prudko do Poľska. Na opačnej strane, na juhozápade, sú svahy rozdelené hlbokými dolinami do ktorých spadajú podstatne miernejšie. Krkonoše sa delia na Krkonošské rázsochy, Krkonošské chrbty a Vrchlabský vrchovinu.

zdieľanie
Prosím čakajte...

Nechaj odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *